Výrazný prelom zaznamenal výskumný tím v polovici 90. rokov, keď sa podarilo realizovať myšlienku Ing. Jiřího Labského, CSc., na zabudovanie stéricky tienených amínov, tzv. lapačov voľných radikálov, do niektorých polymérov, ktoré ľudský organizmus dobre znáša.

Použitie polymérnej matice má hneď niekoľko výhod. Je tvorená veľkými makromolekulami, ktoré sú navzájom prepojené do siete. To zabraňuje prieniku týchto molekúl cez kožu do tela, takže zostávajú stále na povrchu rany. Umožňujú tak aktívnej látke sústavne pôsobiť.

V roku 1997 bol projektu udelený český patent, cesta k voľne dostupnému prostriedku sa však zďaleka ešte nekončila. Prevod laboratórne získaných výsledkov do prevádzkovej podoby, ktorú je možné vyrábať vo veľkých objemoch, bol veľmi zložitý, pracovný tím musel riešiť mnohé otázky spojené s optimalizáciou zloženia. Samostatný okruh problémov a výziev na prekonanie so sebou priniesol nutnosť nájsť rovnováhu medzi účinnosťou výrobku a cenou, ktorá by umožnila priemyselnú výrobu.

Držiteľom patentu je Ústav makromolekulárnej chémie AV ČR, ktorý na základe zmluvného vzťahu poskytuje výrobné práva k prostriedku spoločnosti VH Pharma, a.s.

Prípravok na podporu hojenia zápalových ochorení, ktorý dnes označujeme obchodným názvom HemaGel, bol vyvinutý v Ústave makromolekulárnej chémie Akadémie vied ČR, v. v. i. Toto špičkové vedecké stredisko sa vedie a výskumu venuje už pol storočia a dalo vzniknúť i jednému z najslávnejších českých vynálezov všetkých čias – kontaktným šošovkám.

História Ústavu makromolekulárnej chémie sa začala písať v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Úspešné vedecké sympózium o makromolekulách, ktoré sa konalo v Prahe roku 1957, bolo impulzom na vznik špecializovaného pracoviska zameriavajúceho sa na toto rýchle sa rozvíjajúce vedné odvetvie. ÚMCH bol založený v roku 1959 ako súčasť Akadémie vied a jeho prvým riaditeľom bol profesor Otto Wichterle, ktorého meno je už navždy spojené s vynálezom a následne i začatím výroby mäkkých kontaktných a intraokulárnych šošoviek.

Pod vedením profesora Wichterleho sa ÚMCH už od začiatku zameral rovnakou mierou na polymérnu chémiu i fyziku, dôraz bol kladený i na zachovanie rovnováhy medzi teoretickým výskumom a praktickým uplatňovaním výsledkov v praxi. Naozaj výnimočný vedecký kredit pražského Ústavu makromolekulárnej chémie potvrdzuje i skutočnosť, že Praha ako jediné mesto na svete mala tú česť hostiť Medzinárodné sympóziá o makromolekulách IUPAC hneď trikrát (v rokoch 1957, 1965 a 1992).

Intenzívna vedecká a výskumná činnosť pokračuje i naďalej, od 1. januára 2007 má pracovisko právnu formu verejnej výskumnej inštitúcie. V posledných rokoch sa ÚMCH zameriava na trojicu hlavných oblastí: výskum biomakromolekulárnych systémov, skúmanie dynamiky a samoorganizácie molekulárnych a nadmolekulárnych polymérnych útvarov a problematika prípravy, charakterizácie a využitia nových polymérov s riadenou štruktúrou a vlastnosťami. Veľký dôraz je v ÚMCH kladený i na činnosť vzdelávaciu, v spolupráci s vysokými školami zaisťuje doktorský študijný program v polymérnych vedách.